Príbehovník

Pozývame Ťa na naše prvé stretnutie stopárov, ktorí pátrajú po Chymerosovi, na festivale ISTROCON a Comics Salón. Budeme mať čítanie z pripravovanej knihy, koncert našej skupiny Vertigos and Fire Band (na fotografii) , piesne Nycka Jaskyňu, hiphoperov S3TKIDZ, reperku Agipku a ďalších. Moderujú: Kirkesor a Engaard (postavy z knihy). Budeme mať svoj stánok, kde sa […]

Definitívne a rozhodne som sa rozhodol! Už sa to nedá odkladať. Niet na čo čakať. Chymeros sa doteraz nenašiel. Neviem, či ho ešte niekedy niekde nájdem. Často o tom pochybujem. A tak som sa rozhodol, že o tom VŠETKOM napíšem knihu. Však som, nakoniec, spisovateľ. Alebo som ním ešte nedávno bol. Napíšem o všetkom, čo

Konečne prázdniny, však? Už ste sa ich nevedeli dočkať. Doprajem vám ich, pretože viem, ako ste makali celý školský rok. (No, podaktorí najmä posledné týždne, aby si opravili známky, však?) Písali ste mi, ako nemáte čas, ako máte veľa roboty. Až som sa zľakol. Fúúú, keď už deti nemajú čas, tak je to smutné. O

Stretol som dvoch. Jeden bol Chlapec, druhá Dievča. “Vy ste ten, čo sa mu stratilo decko?” ozval sa CHL. “Čo-oo-že?” zľaklo sa DI. “Nejač,” zaposmieval sa mu CHL. “Nie naozajstné, len také vymyslené. Akože! Ako keď je niekto vymyslený do knižky.” “Áááá… čítanie? Slovenčina, gramatika…” otrávene zašomralo DI. Videl som, že im to musím vyjasniť.

Listoval som si v starých knihách, až som našiel rozprávky Pavla Dobšinského. Určite toho spisovateľa poznáš. Otvoril som náhodne hrubú knihu a bola tam rozprávka s názvom Stratený chlapec. Je to náhoda? Alebo mi Chymeros dáva znamenie? Prečítaj si pozorne so mnou túto rozprávku a objavíš v nej odkaz. Bol raz jeden veľmi, ale veľmi

Niektoré knihy, filmy alebo správy v telke majú upozornenie, že nie sú pre citlivé povahy. Ale ja ti radím: ak sa bojíš, čítaj ďalej, hoci to dnes bude trochu strašidelné. Povieš si: čo je to za nezmyselný nadpis? Tak mám sa báť, či nemám mať strach? Oboje. Súčasne alebo aj naraz. Niekedy je dobré mať

Ahoj! Niekoľko dní som tu nebol, a ver mi, že to boli poriadne napínavé chvíle! Zatiaľ o tom nesmiem hovoriť. Mám to zakázané. Môžem ti však dať niekoľko obrázkov, podľa ktorých si predstavíš, čo sa asi udialo. Začalo to takto: A pokračovalo takto:      →      →    →     →         

Nevládzem. Chodím po uliciach v týchto horúčavách, zachytávam všetky možné stopy a cítim sa ako stopovací pes. Niekedy sa bojím, že začnem havkať. Možno sa pri tejto predstave pousmeješ, ale mne nie je do smiechu. Keď si pomyslím, že Chymeros niekde blúdi… Alebo že ho niekto – – –  Neodvažujem sa domyslieť túto predstavu. Napodiv,

Chymeros. Volá sa Chymeros. Ten chlapec, ktorý sa mi stratil, sa volá Chymeros. Neviem, ako to viem, ale viem to. Dostal som neviditeľnú esemesku do mojej hlavy a zrazu mi bolo jasné: nemôže sa volať inak, iba Chymeros. Odkedy som sa to dozvedel, začali sa mi diať čudesné veci. Každú chvíľu som natrafil na takýto

V minulých dňoch som za stieračom môjho Suzuki, ktoré volám priateľsky Vrzuki, našiel nejaký odkaz. Na reklamu to bolo príliš malé a príliš pokrčené. Chcel som to rovno zahodiť, keď som si všimol, že je to nejaký odkaz napísaný kostrbatým písmom. Žeby nejaké dieťa, ktoré má rado moje knihy? Alebo naopak – nejaký nešťastník, ktorý