Chymeros. Volá sa Chymeros. Ten chlapec, ktorý sa mi stratil, sa volá Chymeros. Neviem, ako to viem, ale viem to. Dostal som neviditeľnú esemesku do mojej hlavy a zrazu mi bolo jasné: nemôže sa volať inak, iba Chymeros. Odkedy som sa to dozvedel, začali sa mi diať čudesné veci. Každú chvíľu som natrafil na takýto znak:
Videl som ho na kôre stromu, na vrchnáku od akéhosi nápoja, v grafitovom nápise, na páse pohyblivých schodoch v Auparku… Keď som bol na lúke, videl som dokonca sedmokrásky usporiadané do toho čudného tvaru:
Ani ty neveríš, že by to mohla byť náhoda, však? Všade sa objavoval ten znak. Ale čo znamenal? Po čase mi to došlo. Je to písmeno. Presnejšie: dve písmená. C + H. CH. CH ako CHYMEROS! Sláva! Môj chlapec mi dáva o sebe vedieť. Je kdesi tu, nablízku! Nado mnou. Vedľa mňa. Za mnou. Ďaleko? Blízko? Vysoko? Nízko? To nič, že ho nevidím. Hlavná vec, že VIEM, že je kdesi tu, aj keby to TU bolo kilometre vzdialené. Potom som si zrazu uvedomil, že ten znak nie je iba CH ako Chymeros. Veď je to aj šípka. A každá šípka ukazuje smer. Tieto šípky ma doviedli k starému múru, na ktorom bol nastriekané rôzne nápisy. A uprostred nich veľký obrázok:
Čo? Nejaký spevácky zbor? Alebo futbalová jedenástka, ktorej chýbalo zopár hráčov? Nech je to, ako chce, sú to deti. Jasné! Deti mi pomôžu. Deti majú viac času ako dospelí, sú bystré, všeličo si všimnú. Možno zazreli môjho chlapca. Možno je dokonca medzi nimi. Ako som tak stál pred tým nasprejovaným múrom, ozvalo sa mi za chrbtom: “Ja viem, koho hľadáš.” Prudko som sa obrátil. Stál tam chlapec. Teda, myslím si, že to bol chlapec, pretože bol ehm, trochu, ehm, zamaskovaný. Tak detsky.
“Hľadáš Chymerosa,” ozval sa hlas spoza papierovej masky. “Ty vieš, kde je?” nedočkavo zo mňa vyrazilo. “To nevie nikto,” ozval sa hlas (predsa len to bol chlapec.) “A nik ho nenájde, ani ty. Nik ho nenájde sám. Musíte sa spojiť. Všetci. Niektorí sú už na ceste.”
Zamaskovaný chlapec mal pravdu. Aj ty patríš k tým, čo sa pridali k hľadačom. Viem o vás všetkých. Posielam vám výzvy, ktoré plníte, ak sa chcete pridať k mojej výprave. Uznáš, že nemôžem vziať len tak hocikoho. Musím si vás vyskúšať. Či ste smelí, odvážni, bystrí, či ste vytrvalí a trpezliví. Keby sa niekto vzdal uprostred výpravy, uvrhol by ostatných do nebezpečia. Možno si občas zašomreš, kedy sa už konečne NIEČO začne diať. Cítim to v kostiach, že to bude oveľa skôr, ako si myslíme.