V minulých dňoch som za stieračom môjho Suzuki, ktoré volám priateľsky Vrzuki, našiel nejaký odkaz. Na reklamu to bolo príliš malé a príliš pokrčené. Chcel som to rovno zahodiť, keď som si všimol, že je to nejaký odkaz napísaný kostrbatým písmom. Žeby nejaké dieťa, ktoré má rado moje knihy? Alebo naopak – nejaký nešťastník, ktorý zo mňa dostal zlú známku?
Vytiahol som lístok a doma som ho podrobil skúmaniu. Nebolo pochybností. Stálo na mňa HLADAJ MA. Bez mäkkého Ľ v slovo HLADAJ. Ale človek, ktorý potrebuje pomoc, sa nemá času zapodievať gramatikou! Niekto ma prosí o pomoc. Niekto potrebuje, aby som ho pohľadal. Kto iný, ako môj chlapec, ktorý sa stratil. Tak predsa. Ocitol sa v nebezpečenstve a potrebuje bezodkladnú pomoc. Pozorne som skúmal lístok. Zreteľne sa dali prečítať dve slová. HLADAJ MA. Ale pred H bolo ešte niečo. Akoby kúsok nejakého iného písmena. Ale aké to mohlo byť písmeno. A aké slovo?
Je to POHLADAJ MA? Áno, určite to bude ono. Po chvíli mi to začalo vŕtať v hlave. Nevyzeralo to viac na E ako na O? E má tri paličky. Nemohlo to znamenať NEHLADAJ MA? Hm. Hm. A ešte raz HM. Čo by ste robili, keby ste dostali lístok, v ktorom vás niekto blízky žiada, aby ste ho NEHĽADALI? (Dobre si rozmyslite, čo odpoviete. Pretože verím, že napriek tomu by ste svojho strateného človeka hľadali. Uhádol som? Dobre, koniec zátvorky.) A tak som urobil aj ja. Začal som ho hľadal o to vytrvalejšie a tvrdohlavejšie a neúnavnejšie. Prešiel som námestia, parky, hlavné ulice, vedľajšie uličky, dokonca aj končiny, v ktorých som ešte nikdy nebol.
Hľadal som akúkoľvek stopu po chlapcovi, ktorý sa mi stratil bez ohľadu na to, či ho mám hľadať alebo mi to zakázal. V jednej chvíli som si uvedomil, že vlastne ani neviem, koho hľadám. Ako sa volá ten, ktorý BOL a už nie NIE JE? Bol pri mne tak krátko, že som mu nestihol dať ani meno. Každý má nejaké meno. Dokonca aj po stenách a chodníkoch bolo popísaných množstvo mien. Napríklad LUCIA.
Alebo Argo.
Vtom sa mi zažala v hlave žiarovka. Ako by ste nazvali chlapca, ktorý bol a zasa nebol, ktorý sa iba objavil a vzápätí zmizol? Ako vietor, ako dym, ako závan vône. Ako prelud, ako prízrak. Ako halucinácia, ak viete, čo znamená toto cudzie slovo. Alebo ako chiméra. (Ak neviete, čo je to chiméra… Ale verím, že viete.) Zrazu mi to bolo jasné. Môj chlapec sa nemôže volať nijako inak iba C h y m e r o s. Neviem to vysvetliť, ale bol som skalopevne presvedčený, že je to jeho pravé meno. Akoby mi to niekto pošepol do ucha.
Hneď mi bolo lepšie. Nevedel som, kde ho mám hľadať, ale aspoň som vedel, koho mám hľadať. Chymerosa. Mesto je však veľké a svet ešte väčší. Čo myslíte, kde môže byť? To bude naša najbližšia spoločná úloha. Čakajte nové správy. Pretože sa to začína rozuzľovať. Alebo nie?