Jednoruka ma vytiahla von z mojej skrýše. Bola to naozaj iba Ruka. Nepatrilo k nej nijaké telo. Vysunula
sa z akéhosi vozidla, ktoré pripomínalo telefónnu búdku, aké majú dodnes v Londýne. Lenže táto nebola
červená, ale mala fľakatý sivasto-hnedý maskovací dizajn. Vyzeralo to ako múr nejakej budovy. Uvedomil
som si, že je to lapač zlodejov. Aké zákerné! Nechali ma vychutnať ukradnuté jedlo, a teraz ma čapli.
Možno išli ihneď po mne. Bez škandálu, bez naháňačky.
„A teraz čo?“ osopil som sa na jednoruký mechanizmus, ale nebolo mi všetko jedno. Vyhostia ma z mesta
alebo dokonca z Pravdozeme? Odseknú mi pravú ruku, ako sa to robilo zlodejom v dávnych časoch?
Budem si musieť svoj prehrešok odpracovať zametaním ulíc? Alebo pošlú mojim rodičom správu
a predvolajú si ich do riaditeľne?
Nič z toho sa však nestalo. Jednoruka si ma pridržala dvoma prstami, ktoré boli silné ako oceľ, a ďalšími
dvoma ma chytila za pravé ucho. Počul som jemné cvaknutie a na chvíľu som pocítil tlmenú bolesť.
Potom sa vsunula do svojho transportéru a opäť splynula s okolím.
Chvíľu som neveril, že som voľný. Bol som šťastný, že som obišiel tak naľahko. Z ucha mi visela drobná
náušnica. Nikdy som netúžil po takýchto ozdobách, bolo mi cudzie aj tetovanie, či už smiešne detské
tetovačky alebo to naozajstné. Ale mať nenápadnú náušnicu v uchu – to sa hádam dá prežiť. Ale aj tak
som sa z toho miesta ponáhľal. Čo keby si to rozmyslela, a dala mi na ruky želiezka!
Začali sa však diať veci, ktoré ma znepokojili. Spozoroval som napríklad, že sa mi vyhýbajú chodci.
Najprv som si myslel, že je to náhoda. Ale potom sa to už nedalo prehliadnuť. Keď som vošiel do ich
zorného poľa, prešli na protiľahlú stranu ulice. Alebo sa otočili. Alebo sa skryli v najbližšej budove.
Nerozumel som tomu. Mohla za to nenápadná, malá náušnička v uchu, ktorá sa z takej diaľky ani nedala
spozorovať? Nemožné. Začal som sa cítiť nepríjemne. Iba jeden tvor predo mnou necúvol. Dokonca som
mal pocit, že mi ide naproti zámerne. Bol to chlap s líščou tvárou a s dlhými ušami ako králik. Keď bol na
niekoľko metrov odo mňa, uvidel som, ako sa na jednom uchu blyští podobná náušnica ako moja.
„Pokračuj v ceste!“ sykol, keď sme sa míňali.
Nevyzeral dva razy sympatický ani dôveryhodný, a napriek tomu som ho poslúchol. Bol to po dlhej dobe
prvý tvor, ktorý ma neignoroval. Keď som prišiel na koniec ulice, vynorila sa z kríkov jeho ušatá hlava.
„Rýchlo!“ zasyčal a opäť sa ponoril do húštiny. Vošiel som za ním. Bola tam krivá, ledabolo zhlobená
búda.
„Kde ťa chytili?“ spýtal sa, keď sme sa ocitli zoči-voči.
„Bol som hladný…“
„Všetci sme boli hladní! Kde si bol hladný?“
„Bol to predavač špicatiny.“
„Á, Arkaďyj! Hlupák!“
„Prečo hlupák. Jeho špicatina bola náhodou náramne…“
„Ty si hlupák! Kradnúť na mieste, kde je najviac očividien! Mńa drapli v Opustenisku, ktoré je najmenej
očividené. Pravda, nie hneď! Vydržal som veľa týždňov. “
„Očividien? Čo je to?“
„Vidím, že si naozaj hlúpohlavý! Očividna je pasca na takých hlupákov, ako si ty. Alebo aj ja. Ale ty si
väčší. Je to pozorovateľňa, ktorej neujde jediný chmat. Ako sa tak na teba pozerám, nebudeš mať asi ani
meno. Odkiaľ by si ho získal! Na to, aby si si ho kúpil od menozmencov, nemáš! Ja sa volám Petrol
Company! To je meno, čo! Kúpil som si ho len nedávno! Nechci vedieť, koľko stálo! Však aj preto som
musel kradnúť, a tak som sa dostal k tejto ozdôbke!“ Ukázal na náušnicu.
Vyprskol som od smiechu. Tento dobrák netuší, že je to meno benzínovej firmy. Keď ma tak ponižoval
a sám sa vyťahoval, mal som pokušenie povedať mu: Volám sa Chymeros, a svoje meno som si nemusel
kupovať od pašerákov mien, ale som si ho vybojoval v siedmich skúškach.
22 názorov na “Ukážka z druhej knihy”
Komentáre sú uzavreté.
Wow!! Tak toto bude napínav! Božinku už sa nevimem dočkať!!!!!!!!!!
Úžasná ukážka=úžasný príbeh. Už sa nemôžem dočkať
To bude pecka.
jeeej, už sa teším !
Už sa teším znovu budem mat o čom písať čitateľský denník do školy (z prvej knižky som už písal)
Super príbeh len tak ďalej????????:-)
Wow,to bude skvelé,teším sa na to 🙂
SUPER! len tak ďalej!
Konečne bude 2jka fakt super upútavka len tak ďalej????????????????????????????????????????????????????????????????:-);-)
Zaujímavé . Fakt dobrý začiatok . Teším sa.
jooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo ja si ju kupim určite
To bude bomba!! Nie jej sa dočkať kedy to vydáte 1. časť som už prečítala a bola úžasná znova budem mať niečo napínavé na čítanie
AnsiaSzeedSan, to by sme aj my vedeli. Stále nám ČOSI alebo KTOSI (Kto si?) kladie pod polená kolená, čiže pod nohy polená – ba ešte horšie a nebezpečnejšie veci sa dejú. Ale my sa nedáme a dáme to!
Super chcem povedať Danielovi Hevierovi že
som David Vilkovský
Supééééééééér, už sa neviem dočkať!!! 😀 Prvý diel bol super a podľa mňa taký bude aj ten druhý!
Bude ešte lepší…
Ale otázka znie, KEDY?
Ctenovážna Luna, kniha už bola takmer pred dokončením, ale isté udalosti ju spomalili. Nie nadarmo má prvý diel názov Stopy vedú do temnoty. Ozvem sa hneď, ako to bude možné.
Držím palce!!
Môžem sa opýtať, kedy približne sa dočkáme novej knihy ? Neskutočne sa na ňu teším a veľmi si prajem aby už vyšla…
Áno, to je aj mojím (ne)tajným snom..
Ja sa teším na ďalší diel knihy aj na tie ostatne.;-D