Výzva 8. Čo sa stalo spisovateľovi?

Ahojte, stopári! V ôsmej výzve ste nám mali podľa fotiek v Príbehovníku napísať, čo sa asi stalo spisovateľovi, ktorý sa nám na pár dní stratil. Prečítajte si, ako si niektorí z vás s touto výzvou poradili.

Nale: Ajajáááj!!! Tak ty si dostal bobríka mlčanlivosti??? Alebo sa ti stalo naozaj niečo vážne. Vystrašil si ma na maximum.No popravde – myslím si, že ťa uniesli. Ale keď si už zverejnený, tak prečo nám neporozprávaš, čo sa ti stalo. Keď ináč nedáš, tak čítaj moju verziu.
-Vystrašil ťa tajomný telefonát, hoci vyzeráš celkom pokojný. Ale hra farieb na tvojej hlave je predzvesťou niečoho záhadného. Už prišli po teba?
-Fotomontáž zvláštneho obrazu vyvoláva vo mne strach. Študujem ho do detailov a vidím tie nasprejované dvere./ vpravo / Vchod do neznáma.
-Tak predsa .Tuším ťa unieslo Ufo. Dúfam,že si im nič neprezradil, čo by nám mohlo uškodiť a tiež, že si príliš netrpel.
-To si ty za tým oknom? Nechce sa mi veriť ,že by také okná mali aj niekde mimo našej civilizácie.Nevyzeráš, že by ťa mučili.
-Tajný kód. Musel si si s ním poradiť.Pomohol ti vrátiť ťa späť.
-Zdá sa , že budeš dostávať od svojich mimozemských priateľov poštu. Ale zvláštne…Pozor na zlodejíčkov.Dúfam, že ťa nevykradnú, lebo ta poštová schránka vyzerá na Ufonov dosť jednoducho.
-Neviem, ale stále mám pocit ,že lietaš niekde medzi nebom a Zemou. Bŕŕ… z toho ide trochu strach.
-Tvoj úsmev pri čudnom chlapíkovi ma celkom upokojil. Zase si to ty Fictus. Pokojný a usmievavý, ale zároveň tajomný úsmev popod fúzy.Ty niečo skrývaš pred nami. Tak rýchlo rozuzľuj. Som nedočkavá.

Lávový mužíček: V noci mu zazvonil telefón,keď ho zdvihol v telefóne bolo ticho. Keď už už chcel zrušiť neznámi hlas mu povedal : “Choď ku stene na maliarsku ulicu a v oku lebky ktorá je na stene nájdeš odkaz ! ,,Neznámy hlas zrušil. A tak sa v noci vybral do tmavých ulíc mesta. Keď došiel na ulicu a po dlhom hľadaní našiel lebku,celú ju prehľadal a prešmatral našiel v oku malú škárku v ktorej bol veľký starý kľúč. Poobzeral sa naokolo ale nič od čoho by kľúč mohol byť nenašiel. Keď sa už beznádejne pobral domov po ceste narazil na staré popísané dvere. Strčil kľúč do dverí a tie sa z vrzgotom otvorili. Vošiel dnu. Prechádzal úzkou tmavou uličko, mal pocit že na neho ktosi hľadí, hoci naokolo nebolo ani živej duše.V tom zazrel na okne tieň. Nebol to ani zviera ani človek.Bol taký preľaknutý, že ani nezbadal že sa pred ním vynorila stena z čudesním nápisom. Kým sa spamätal postava zmizla. Kráčal ďalej, keď na zemi zazrel fotku nejakého staveniska. V tom ho niekto ovalil po hlave. Keď prišiel k sebe spoločnosť mu robili figuríny z výkladov. Bol v starom nákupnom centre.

Timo: Najprv Fictusovi niekto zavolal. Ten niekto bol Chymeros. Ale vraj o tom nesmie hovoriť. Fictus potom išiel za ním a okolo videl samé vandalizmy. Potom videl v okne takého človeka, čo pil vodu, zdal sa mu trochu čudný. Nakoniec prišiel k umelému mužovi a odfotil sa s ním.

Mušľa: Myslým, že viem, čo sa vám stalo.
Prechádzali ste sa len tak po meste. Znedazdajky sa však ozvalo škrípanie zubov. ten škripot vydával kostlivec nasprejovaný na múre. Osoba nasprejovaná pri múre povedala: ,,Hľadaj grafity, tie ti ukážu cestu!” A potom znovu stíchla. Tak ste sa ich vybrali hľadať. v okne jednej budovy ste zazreli podivuhodného chlapíka. Zľakli ste sa. znova ste sa teda rozutekali ulicami. Na ceste bol ďalší grafit. Vzali ste ho. Bolo to meno väzňa z búdkového utajeného väzenia. Pomysleli ste si, že je to muž z okna. Mali ste veľmi nepríjemný pocit, že vás niekto prenasleduje. Skryli ste sa do obchodu a snažili ste sa nájsť nejakú stopu, ktorá by súvisela s figurínami.

Frut: Fictus chodil po obci a užíval si úžasné prázdniny. Avšak tušil, že sa musí o niekoľko dní vrátiť domov. V tom mu zazvonil mobil a volal mu Chymeros.
Chymeros hovoril veľmi slabým a trasľavým hlasom a spýtal sa ho: “Ahoj Fictus! Vieš, kde teraz som?” a Fictus povedal: “Nie, neviem.”
– “Ja som pri ulici Bukovčana.”
– “A čo tam robíš?”
– “Ďalej ti to už nesmiem povedať, iba pre to som ti zavolal. Príď za mnou!”, povedal Chymeros.
Ale keď Fictus prišiel za Chymerosom, ten tam už nebol. Bola tam len postava v klobúku. Fictus sa postavil vedľa nej a pomyslel si: “Kde môže byť Chymeros?”
Fictus naňho volal, kričal a nakoniec si sadol vedľa neho Chymeros. Tak sa priateľsky pozdravili a dlho sa rozprávali. A nakoniec si spravili fotku s postavou v klobúku.

Mino: Fictus sa tvári veľmi vážne. Má telefón. Asi sú to znepokojivé správy ohľadom Chymerosa. Bolo mu povedané, že ak ho chce ešte niekedy nájsť, musí sa ho vybrať hľadať. Zanechal mu niekoľko odkazov. Prvým bol grafit na múre starého domu, do ktorého viedla stará brána. Bola popísaná a vyzerala strašne. Za oknom ho pozoroval ten, čo volal Fictusovi. Poslal mu sms, ako má postupovať ďalej. Správa ho zaviedla k odpadkovému košu pred jedným hotelom. Fictus si všimol oproti figurínu, ktorá pripomínala tajného agenta. Zrazu sa tam zjavil tajomný muž.

Winnie: Fictus telefonoval a keď po telefonáte vyšiel na ulicu, vošiel za temný roh a to, čo uvidel mu toho veľa vysvetlilo… hneď mu napadlo, čo by sa CHYMEROSOVI mohlo stať. Mohli by ho oslepiť ufooonci…
Fictus sa tak zľakol, že vbehol do nejakej starej temnej budovy a tam uvidel v okne strašidelný obraz a vedľa neho bol položený nejaký odkaz. Fictus ho zobral a otvoril, ale nevedel ho prečítať a tak vyšiel von a rozbehol sa preč, ďaleko od rohu… Nemohol uveriť, čo práve videl a zrazu sa dostal na ulicu, na ktorej ešte nikdy nebol a uvidel malý domček so železnými dvierkami a keď ich otvoril, vyletel z nich fialový mráčik. Najprv vyletel do vesmíra a potom až na zem a tam sa oveľa zväčšil, až sa z neho urobil portál. Fiktus do neho vkročil a ocitol sa v malom obchodíku. Uvidel pekné oblečenie – podobné, aké nosieval Chymeros. Stále však nevedel, kde sa nachádza. Prechádzal sa ďalej po obchode a zbadal malú figurínu s čiernymi okuliarmi a klobúkom. Tak sa mu páčila, že si s ňou urobil selfie :).

Doremifa: Fictusovi zazvonil telefón. Najskôr klepol po budíku, lebo si myslel, že už má vstávať do práce. Ale bolo len 5 hodín ráno. Keď telefón zazvonil druhý krát, zdvihol a ozval sa mužský hlas: “Videl som Chymerosa. Ak ho chceš nájsť, choď z tvojho domu rovno, na prvej križovatke doprava, potom na svetelnej križovatke doľava a prídeš priamo k nemu.” Fictus z vešiaka schmatol svoju tašku, v ktorej mal doklady a peňaženku, hodil do nej mobil a kľúče a hneď tam bežal, aby trasu nezabudol. Cestou si myslel, že to asi telefonoval jeden z jeho kamarátov pátračov. Keď prišiel na miesto, zistil, že to nebol Chymeros, ale len tvár nasprejovaná na múre. Chcel sa vrátiť domov a hneval sa, že si z neho niekto vystrelil. Vtom však zastal pred veľkou bránou, ktorá bola popísaná všelijakými slovami. Čo ak bude Chymeros za ňou? Čo ak ten hlas nemyslel kresbu na múre, ale túto bránu…? Skúsil stlačiť kľučku – bolo odomknuté. Vošiel do dvora, kde uvidel plno okien, ale len v jednom sa svietilo. Uvidel v ňom postavu. Myslel si, že to je Chymeros a že ho predsa len našiel. Ale keď sa pozrel lepšie, zistil, že je to dospelý muž. Možno ten, čo telefonoval. Alebo nie? V tej chvíli Fictusovi znova zazvonil mobil. Skoro mu vypadol z ruky, tak sa zľakol, a bežal preč, aby nepobudil ľudí v bytoch, ktorým patrili tie okná.
Keď vyšiel z dvora, zdvihol telefón. Ten istý mužský hlas mu povedal: “Hľadaj zeleným sprejom napísané slovo ROCUE a od neho choď do prvej uličky vpravo. Tá ťa dovedie k hotelu, kde sa ukryl Chymeros.”
Fictus nechcel veriť, že by to bolo také jednoduché, ale veľmi chcel chlapca násť, tak to aspoň skúsil. Keď prišiel na koniec uličky, uvidel však len lúku a na nej malú drevenú búdku s nápisom HOTEL. Bol sklamaný, ale nevzdával sa. Možno nemyslel túto malú búdku, možno jedna z týchto veľkých budov okolo je tiež hotel. Išiel teda ďalej a naozaj, za sklom jednej budovy uvidel v diaľke malého chlapca. “To bude Chymeros!”, povedal si a bežal k nemu. Tam však zistil, že je to len figurína vo výklade obchodu s oblečením. Sklamaný a vyčerpaný si sadol na chodník a zadriemal…
Zobudil ho štrngot kľúčov. Keď sa prebral, zistil, že práve otvorili ten obchod. Išiel sa pozrieť dnu na nejaké oblečenie. Uvedomil si totiž, že sa ráno neprezliekol z pyžama. Došlo mu, že si z neho niekto urobil srandu, a že pri pátraní po Chymerosovi musí byť opatrnejší a neveriť hocikomu, len svojim overeným pátračom. Zrazu mu to prišlo smiešne. Kúpil si nové tričko a nohavice a vrátil sa domov.

Cappsi: Fictus mal tajný telefonát. Na stene našiel namaľovaný obraz Chymerosa. Ten mu ukazoval, akým smerom sa má vydať. Našiel tajnú bránu. spoza okna ho sledoval vojak. Na bráne našiel tajný kód, ktorý ho zaviedol k drevenej búdke. Tam si našiel odkaz, kde sa stretne s tajomným volajúcim. Stretli sa v nákupnom centre a Fictus sa dozvedel dôležité informácie.

Aksile: Zdvihol som telefon a počul som zvláštny hlas.
Haló, kto je? povedal som. Počul som slabé volanie o pomoc. Niekto hovoril, že ho mam prísť vyslobodiť. A rýchlo povedal už iba ulicu Nechtová 8. Bolo pol tretej a vonku bola zima tak som si dal bundu a šiel som. Na Obchodnú som sa odviezol električkou. Keď som vystúpil , okolo mňa bol veľký múr, na ktorom bola nakreslená hlava s na krku vytetovanou lebkou. K Nechtovej to bude už len kúsok, ešte som šiel okolo velkých pografitovaných dverý prišiel som na Nechtovu 8 a ten dom vyzeral opustený, ale z jedného okna na mňa uprene hľadela čierna postava. Nevedel som, čo mám robit, chcel som sa ísť pozrieť dovnútra, ale nakoniec som si to rozmyslel. Chcel som ísť domov, ale potom som išiel ešte do avionu. Šiel som do tesca a tam boli vystavené figuríny. Niektoré boli deti a iné dospelí, jedno dieta som si otfotil a ja som sa odfotil s jedným elegantným pánom.

Korinka: Pán Fictus najprv hľadal v telefónnom zozname meno Chymeros, ale nenašiel ho. A však hneď, keď už išiel vypnúť počítač, niekto mu zavolal. Neznámy človek v telefóne mu povedal, že má ísť podľa grafitov na stenách a tak ho nájde. V okne uvidel človeka, o ktorom si bol istý, že je to ten človek z telefónu. Človek ho zavolal a predstavil sa mu. Vedel, kde sa Chymeros nachádza, lebo poznal chlapca, ktorý je nezvestný. Človek povedal len pár indícií, aby sa zachovala bezpečnosť. Tak išiel pán Daniel Hevier cez mesto podľa indícií. Našiel búdku, v ktorej bola mapa. Tá mapa viedla do obchodu. Vošiel tam á… Stretol Chymerosa

Kráľovná tieňov: Jedno ráno som telefonoval. Zrazu mi napadlo že sa ešte pôjdem pozrieť kde je Chymeros. Tak som teda šiel. Prešiel som okolo steny kde bol nakreslený. O chvíľu som prišiel k dverám ktoré boli popísané rôznymi menami. Už som do nich chcel vojsť ale v okne som zbadal strašidelný obrys ženskej postavy. A pod oknom bolo napísané Roclie. Domyslel som si že asi to bude meno tej postavy. Rýchle som odkráčal a cestou som uvidel malý oranžový domček na ktorom bol malý gombík. Stlačil som ho a zrazu som sa dostal dovnútra. Vnútri bola sklenená klietka a v nej bolo malé dievčatko z vosku. Rozhodol som sa že ju vyslobodím. Rozbil som klietku a dievčatko sa zaradovalo a vyrozprávalo mi ako sa tam dostala a kto ju uväznil. Samozrejme, že vedela ako sa dostať domov. Urobil som všetko čo mi prikázala. Keď som sa dostal domov pozval som ju na čaj a povedal som jej o Chymerosovi. Ona súhlasila že sa pridá k pátraniu. A tak som si našiel novú kamarátku a pomocníčku pri pátraní.

Foxy: Mohol ho uniesť zlý čarodej z krajiny fantázie kde je všetko možné. Čarodej chcel vládnuť všetkým spisovateľov tak uniesol aj tohoto. Samozrejme už uniesol aj iných spisovateľov a spisovateľky.

Všetky vaše odpovede sa nám sem nevmestia, ale vždy niekoľko z nich vyberieme. A ešte raz vám všetkým ďakujeme!